
Blog
—————
Štruktúra združenia a jeho organy
Kluby
(1) Na realizáciu cieľov KDMS sa členovia združujú do klubov.
(2) Klub:
a) je základnou autonómnou jednotkou KDMS,
b) tvoria minimálne traja členovia,
c) vzniká ustanovujúcim zhromaždením svojich členov,
d) svoju činnosť vykonáva v mieste sídla na základe plnej samosprávy.
(3) Najvyšším orgánom klubu je zhromaždenie členov klubu, ktoré:
a) volí predsedu klubu,
b) rozhoduje o všetkých otázkach života klubu a stanovuje vlastné vnútorné pravidlá,
c) určuje štruktúru klubu,
d) určuje právomoci jeho predsedu,
e) určuje spôsob zániku klubu.
(4) Predseda klubu po ustanovujúcom zhromaždení upovedomí o vzniku klubu okresného predsedu, ktorý predloží okresnej rade návrh na registráciu klubu.
Článok 5.
Okresné rady
(1) Okresnú radu tvoria predsedovia klubov, ktoré pôsobia na území okresu a predseda okresnej rady. Za každých začatých desať členov deleguje klub ďalšieho člena do okresnej rady. Organizáciu v mestách nad dvestotisíc obyvateľov môže upraviť Predsedníctvo KDMS odlišným spôsobom na návrh všetkých okresov v meste. Okresné rady zostávajú zachované. Ak je na území okresu iba jeden klub KDMS , okresnou radou je zhromaždenie členov klubu KDMS a okresným predsedom predseda klubu KDMS.
(2) Okresná rada:
a) volí z členov KDMS v okrese predsedu a podpredsedov,
b) za účelom koordinácie činnosti a vzájomnej informovanosti môže zriadiť okresné centrum KDMS,
c) volí spomedzi seba stáleho člena Republikovej rady a jeho zástupcu,
d) volí delegátov na Snem a ich náhradníkov podľa kľúča určeného Republikovou radou, najmenej za každých začatých sto členov okresu deleguje ďalšieho delegáta Snemu z kandidátov klubov.
(3) Predseda okresnej rady je hlavným predstaviteľom KDMS v okrese a je zodpovedný za činnosť KDMS v okrese. Predseda okresnej rady najmä napomáha vzniku nových klubov v okrese.
Článok 6.
Krajské rady
(1) Krajská rada sa vytvára za účelom koordinácie činnosti a vzájomnej informovanosti okresných rád.
(2) Predsedovia okresných rád a predseda krajskej rady vytvárajú krajskú radu.
(3) Krajská rada volí z členov KDMS v kraji predsedu a podpredsedov.
(4) Predseda krajskej rady vykonáva úlohy uložené Predsedníctvom KDMS.
Článok 7.
Snem KDMS
Snem:
(1) je najvyšším orgánom združenia,
(2) schádza sa minimálne raz za dva roky,
(3) zvoláva ho predseda KDMS (ďalej len predseda), Republiková rada alebo minimálne tretina okresných rád,
(4) pozostáva z členov Republikovej rady, Kontrolnej a revíznej komisie a delegátov Snemu,
(5) prerokúva najdôležitejšie otázky činnosti, najmä:
a) mení a dopĺňa Stanovy KDMS,
b) prerokúva a schvaľuje programové dokumenty,
c) volí a odvoláva predsedu, prvého podpredsedu, podpredsedu pre regionálne vzťahy, a podpredsedu pre zahraničné vzťahy, ktorých funkčné obdobie sa končí dňom zvolenia nových,
d) stanovuje zásady hospodárenia a schvaľuje výsledky hospodárenia za uplynulé obdobie,
e) volí a odvoláva členov Kontrolnej a revíznej komisie a členov Rozhodcovského súdu,
f) schvaľuje správu Kontrolnej a revíznej komisie,
g) schvaľuje správu predsedov a podpredsedov,
h) rozhoduje o zániku KDMS dvojtretinovou väčšinou všetkých delegátov,
i) rozhoduje o spôsobe naloženia s majetkovým zostatkom, ktorý by vyplynul z likvidácie majetku a záväzkov v prípade zrušenia združenia,
j) na návrh Kontrolnej a revíznej komisie rozhoduje o zrušení členstva v združení,
k) prijíma rokovací poriadok Snemu KDMS.
(6) Hlasovacie právo na Sneme náleží členom Republikovej rady a delegátom Snemu zvolených okresnými radami KDMS podľa kľúča určeného Republikovou radou, ktorí musia byť členmi KDMS.
(7) Snem je uznášaniaschopný, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých delegátov.
(8) Návrh je prijatý nadpolovičnou väčšinou prítomných delegátov. Návrh zmeny stanov je prijatý dvojtretinovou väčšinou prítomných delegátov.
Článok 8.
Republiková rada KDMS
Republiková rada:
(1) je najvyšším orgánom KDMS v období medzi zasadnutiami Snemu,
(2) rozhoduje o všetkých otázkach KDMS, pokiaľ nie sú vyhradené Snemu,
(3) je zložená z členov Predsedníctva, krajských predsedov, členov Republikovej rady volených okresnými radami, ktorí majú hlasovacie právo a členov Kontrolnej a revíznej komisie,
(4) sa schádza aspoň dvakrát ročne, zvoláva ju predseda, predsedníctvo, alebo aspoň tretina členov Republikovej rady,
(5) v prípade odstúpenia podpredsedu pre ekonomiku, podpredsedu pre zahraničné vzťahy alebo podpredsedu pre regionálne vzťahy poverí niektorého člena Predsedníctva výkonom jeho právomocí do najbližšieho Snemu,
(6) volí dvoch členov Predsedníctva a generálneho sekretára. Ak sa v období medzi snemami uvoľní miesto v Predsedníctve KDMS, doplní ho voľbou.
(7) stanovuje zásady hospodárenia, schvaľuje rozpočet na návrh Predsedníctva, zriaďuje hospodárske subjekty a kontroluje činnosť Predsedníctva,
(8) na návrh Predsedníctva rozhoduje o vstupe do medzinárodných organizácií,
(9) volí zástupcov do Rady KDH,
(10) prijíma Rokovací poriadok Republikovej rady KDMS,
(11) schvaľuje na návrh generálneho sekretára Finančný poriadok KDMS.
Článok 9.
Predsedníctvo KDMS
(1) Predsedníctvo je ústredným výkonným orgánom KDMS. Skladá sa z predsedu, podpredsedu pre ekonomiku, podpredsedu pre zahraničné vzťahy, podpredsedu pre regionálne vzťahy, generálneho sekretára a dvoch členov volených Republikovou radou.
(2) Predsedníctvo najmä:
a) v období medzi zasadnutiami Republikovej rady rieši všetky závažné otázky, ktoré nie sú vyhradené Republikovej rade alebo Snemu,
b) koordinuje činnosť jednotlivých zložiek, najmä v oblasti regionálnej spolupráce, v oblasti práce Politickej rady a Zahraničnej komisie,
c) pripravuje a predkladá materiály na zasadnutie Republikovej rady a Snemu,
d) riadi sa uzneseniami Republikovej rady a Snemu,
e) za svojmu činnosť sa zodpovedá Republikovej rade a Snemu,
f) schvaľuje Rokovací a organizačný poriadok Predsedníctva, ktorým sa riadi počas celého funkčného obdobia,
g) deleguje zástupcov KDMS do krajských orgánov KDH,
h) na návrh podpredsedu pre zahraničné vzťahy menuje zástupcov KDMS v medzinárodných organizáciách, v ktorých má KDMS štatút člena alebo pozorovateľa,
i) na návrh predsedu menuje zástupcov KDMS v Rade mládeže Slovenska.
(3) Zasadnutie Predsedníctva zvoláva najmenej raz za mesiac predseda alebo aspoň tretina jeho členov.
Článok 10.
Sekretariát
Sekretariát je hlavnou administratívnou zložkou KDMS, ktorú si zriaďuje Republiková rada na zabezpečenie realizácie svojich úloh a cieľov. Jeho sídlom je Bratislava. Podľa potreby môže Republiková rada zriadiť i vysunuté filiálne pracovisko Sekretariátu, ktoré pomáha zvyšovať účinnosť administratívneho riadenia a regionálneho prepojenia. Štruktúru Sekretariátu schvaľuje na návrh generálneho sekretára Predsedníctvo. Zamestnancov Sekretariátu prijíma do pracovného pomeru generálny sekretár.
Článok 11.
Generálny sekretár
Generálny sekretár:
(1) je štatutárnym orgánom KDMS, jeho konanie pri scudzovaní, zaťažovaní a zaväzovaní majetku združenia podlieha súhlasu predsedu, Predsedníctvo KDMS v Rokovacom a organizačnom poriadku Predsedníctva určí rozsah oprávnenia generálneho sekretára na úkony spojené so vznikom, zmenou a zánikom záväzkových vzťahov a môže týmito úkonmi v určenom rozsahu poveriť predsedu a podpredsedov KDMS,
(2) je riaditeľom Sekretariátu,
(3) zabezpečuje výkon rozhodnutí a uznesení Republikovej rady a Predsedníctva,
(4) je hlavným pokladníkom KDMS,
(5) za svoju činnosť, ako aj činnosť Sekretariátu sa generálny sekretár zodpovedá Republikovej rade a Snemu.
Článok 12.
Predseda
(1) reprezentuje združenie vo vzťahu k iným združeniam, politickým subjektom, orgánom samosprávy a štátnej správy, zastupiteľským úradom a ostatným inštitúciám,
(2) za svoju činnosť sa zodpovedá Snemu,
(3) zvoláva Predsedníctvo, zasadnutia Republikovej rady a Snemu a predsedá im, predsedníctvom môže poveriť iného člena Predsedníctva,
(4) v období medzi zasadnutiami Predsedníctva riadi v spolupráci s podpredsedami a generálnym sekretárom činnosť združenia,
(5) na každej schôdzi Republikovej rady a na každom zasadnutí Snemu prednáša správu o činnosti KDMS za dané obdobie,
(6) predseda je oprávnený podniknúť nevyhnutné opatrenia, ktoré je treba prijať urýchlene a ktoré inak patria do pôsobnosti Predsedníctva alebo Republikovej rady, aby zabezpečil politickú a spoločenskú účinnosť združenia a zabránil škode, takéto rozhodnutia podliehajú schváleniu na najbližšom zasadnutí Predsedníctva lebo Republikovej rady,
(7) poveruje výkonom svojich právomocí niektorého z podpredsedov.
Článok 13.
Podpredseda pre zahraničné vzťahy
Podpredseda pre zahraničné vzťahy:
(1) reprezentuje združenie vo vzťahu k iným združeniam, politickým subjektom, spoločenským inštitúciám a medzinárodným organizáciám, ktoré majú sídlo v zahraničí,
(2) je predsedom Zahraničnej komisie,
(3) zodpovedá za formovanie a vedenie členov a sympatizantov KDMS v Zahraničnej komisii.
Článok 14.
Zahraničná komisia
(1) Zahraničná komisia je odborným orgánom KDMS a poradným orgánom Predsedníctva,
(2) Zriaďuje ju a jej činnosť riadi podpredseda pre zahraničné vzťahy na zabezpečenie úloh, ktoré mu vyplývajú zo Stanov. Štatút a koncepciu Zahraničnej komisie predkladá na schválenie Predsedníctvu.
(3) Podpredseda pre zahraničné vzťahy spomedzi členov Zahraničnej komisie menuje a odvoláva tajomníka Zahraničnej komisie, ktorý je výkonným a administratívnym pracovníkom Zahraničnej komisie.
Článok 15.
Podpredseda pre regionálne vzťahy
(1) Podpredseda pre regionálne vzťahy koordinuje činnosť krajských a okresných rád KDMS v spolupráci s generálnym sekretárom a zabezpečuje plynulú komunikáciu a tok informácií medzi ústrednými orgánmi a ostatnými zložkami združenia.
(2) Je predsedom Komisie pre regionálne vzťahy.
Článok 16.
Komisia pre regionálne vzťahy
(1) Komisia pre regionálne vzťahy je poradným orgánom Predsedníctva. Jej cieľom je koordinácia činnosti KDMS v rámci vyšších územných celkov.
(2) Členmi Komisie pre regionálne vzťahy sú podpredseda pre regionálne vzťahy a osem predsedov krajských rád.
(3) Komisia pre regionálne vzťahy si s cieľom zefektívnenia svojej činnosti môže vytvárať vlastné štruktúry a schvaľovať rokovací a organizačný poriadok so súhlasom podpredsedu pre regionálne vzťahy.
(4) Podpredseda pre regionálne vzťahy spomedzi členov Komisie pre regionálne vzťahy menuje a odvoláva tajomníka Komisie pre regionálne vzťahy, ktorý je výkonným a administratívnym pracovníkom Komisie pre regionálne vzťahy.
Článok 17.
Podpredseda pre ekonomiku
(1) Podpredseda pre ekonomiku zabezpečuje projektový manažment KDMS, pričom najmä:
a) napomáha klubom KDMS a komisiám KDMS pri vypracúvaní žiadostí o finančnú pomoc a granty,
b) zhromažďuje informácie o možnostiach požiadať o finančné dotácie, príspevky a granty pre kluby KDMS a komisie KDMS,
c) vedie evidenciu o finančných dotáciách, príspevkoch a grantoch získaných klubmi KDMS a komisiami KDMS a o spôsobe ich využitia, k čomu sú mu jednotlivé kluby KDMS a komisie KDMS povinné poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť.
Článok 18.
Komisie KDMS
(1) KDMS zriaďuje okrem Zahraničnej komisie a Komisie pre regionálne vzťahy aj nasledujúce komisie KDMS: Komisiu pre regionálny rozvoj, Komisiu pre ekonomiku a rodinnú politiku, Komisiu pre bezpečnosť a justíciu a Komisiu pre vzdelávanie, kultúru a médiá. Úlohou komisií KDMS je vytvárať priestor pre ich členov ponúkať Kresťanskodemokratickému hnutiu nové odborné témy, riešenia a návrhy.
(2) Členom komisie KDMS môže byť člen alebo sympatizant KDMS. Členov komisie KDMS menuje a odvoláva člen Predsedníctva KDMS, ktorý túto komisiu KDMS riadi. Na činnosti KDMS sa môžu zúčastňovať aj ďalšie osoby, ktoré nie sú jej členmi a o prizvaní ktorých rozhodla táto komisia KDMS hlasovaním.
(3) Komisiu pre regionálny rozvoj zriaďuje a jej činnosť riadi podpredseda pre regionálne vzťahy, ktorý predkladá Štatút a koncepciu Komisie pre regionálny rozvoj na schválenie Predsedníctvu. Podpredseda pre regionálne vzťahy spomedzi členov Komisie pre regionálny rozvoj menuje a odvoláva tajomníka Komisie pre regionálny rozvoj, ktorý je výkonným a administratívnym pracovníkom Komisie pre regionálny rozvoj.
(4) Komisiu pre ekonomiku a rodinnú politiku zriaďuje a jej činnosť riadi podpredseda pre ekonomiku, ktorý predkladá Štatút a koncepciu Komisie pre ekonomiku a rodinnú politiku na schválenie Predsedníctvu. Podpredseda pre ekonomiku spomedzi členov Komisie pre ekonomiku a rodinnú politiku menuje a odvoláva tajomníka Komisie pre ekonomiku a rodinnú politiku, ktorý je výkonným a administratívnym pracovníkom Komisie pre ekonomiku a rodinnú politiku.
(5) Komisiu pre bezpečnosť a justíciu zriaďuje a jej činnosť riadi člen Predsedníctva KDMS poverený Predsedníctvom KDMS, ktorý predkladá Štatút a koncepciu Komisie pre bezpečnosť a justíciu na schválenie Predsedníctvu. Člen predsedníctva KDMS, ktorý riadi činnosť Komisie pre bezpečnosť a justíciu spomedzi členov Komisie pre bezpečnosť a justíciu menuje a odvoláva tajomníka Komisie pre bezpečnosť a justíciu, ktorý je výkonným a administratívnym pracovníkom Komisie pre bezpečnosť a justíciu.
(6) Komisiu pre vzdelávanie, kultúru a médiá zriaďuje a jej činnosť riadi člen Predsedníctva KDMS poverený Predsedníctvom KDMS, ktorý predkladá Štatút a koncepciu Komisie pre vzdelávanie, kultúru a médiá na schválenie Predsedníctvu. Člen Predsedníctva KDMS, ktorý riadi činnosť Komisie pre vzdelávanie, kultúru a médiá spomedzi členov Komisie pre vzdelávanie, kultúru a médiá menuje a odvoláva tajomníka Komisie pre vzdelávanie, kultúru a médiá, ktorý je výkonným a administratívnym pracovníkom Komisie pre vzdelávanie, kultúru a médiá.
Článok 19.
Kontrolná a revízna komisia
(1) Kontrolná a revízna komisia má troch členov volených Snemom KDMS.
(2) Kontrolná a revízna komisia je spôsobilá vykonávať zverené úlohy v prítomnosti najmenej troch členov. Členovia Kontrolnej a revíznej komisie na stretnutí v prítomnosti všetkých členov volia spravodajcu, ktorý prednáša správu Snemu a Republikovej rade a zároveň je hovorcom Kontrolnej a revíznej komisie medzi zasadnutiami Snemu a Republikovej rady. Člen Kontrolnej a revíznej komisie nesmie byť členom iného ústredného orgánu združenia, predsedom krajskej rady alebo okresnej rady, alebo zamestnancom sekretariátu. Ak v čase voľby do Kontrolnej a revíznej komisie zastáva niektorú z menovaných funkcií, tá mu zaniká dňom zvolenia za člena Kontrolnej a revíznej komisie.
(3) Kontrolná a revízna komisia vykonáva kontrolu činnosti všetkých orgánov a funkcionárov združenia z hľadiska súladu tejto činnosti so Stanovami združenia, prijatými uzneseniami ústredných orgánov a cieľmi združenia. Môžu postupovať i na základe podnetu predsedu a Predsedníctva, na základe neanonymnej sťažnosti člena KDMS alebo z vlastného podnetu. V prípade zistenia závažného rozporu činnosti člena KDMS so Stanovami, cieľmi združenia alebo s prijatými uzneseniami, môže podať návrh na riešenie zistených skutočností, vrátane návrhu na vylúčenie člena z KDMS, Snemu, Republikovej rade KDMS alebo Predsedníctvu.
(4) Kontrolná a revízna komisia zabezpečuje kontrolu hospodárenia s majetkom KDMS a s prostriedkami štátnych a iných dotácií. Kontrolná a revízna komisia zabezpečuje kontrolu plnenia a správnosti vyúčtovania finančných prostriedkov raz za účtovný rok. Túto kontrolu vykonáva na Sekretariáte v prítomnosti generálneho sekretára. Postupne ju môže vykonať i v regionálnych centrách KDMS. O výsledkoch kontroly podáva správu predsedovi, Predsedníctvu, Republikovej rade a Snemu.
(5) V mimoriadnych prípadoch môže na žiadosť predsedu vykonať kontrolu okresnej rady KDMS. Má právo vyžiadať si od Predsedníctva správu o hospodárení a stave majetku KDMS ku príslušnému dňu.
Článok 21.
Rozhodcovský súd
(1) Rozhodcovský súd:
a) rozhoduje o odvolaní sa člena združenia proti vylúčeniu z KDMS,
b) rozhoduje o odvolaní sa klubu proti rozhodnutiu o neudelení alebo odňatí licencie,
c) o ostatných sporoch medzi orgánmi a členmi združenia, ak sa tieto spory vzťahujú na činnosť združenia,
d) rozhoduje o súlade interných právnych aktov združenia so stanovami združenia.
(2) Návrh musí byť podaný predsedovi Rozhodcovského súdu písomne s odôvodnením do 30 dní odkedy nastala skutočnosť, ktorá oprávňuje člena združenia alebo orgán združenia obrátiť sa na Rozhodcovský súd.
(3) Rozhodcovský súd pozostáva z 5 členov a je spôsobilý vydávať rozhodnutia v prítomnosti najmenej 4 členov. Rozhodcovský súd volí zo svojho stredu predsedu. Člen Rozhodcovského súdu nesmie byť voleným alebo menovaným funkcionárom združenia. V pochybnostiach o nezaujatosti niektorého z členov Rozhodcovského súdu pri prejednávaní konkrétnej veci rozhoduje podľa zásad platných v občianskom súdnom konaní.
Článok 22.
Záverečné ustanovenia
Spoločné a záverečné ustanovenia
(1) Orgán združenia zvoláva predseda orgánu aspoň raz za rok, ak tieto stanovy neustanovujú inak.
(2) Orgán združenia je schopný uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov orgánu, ak tieto stanovy neustanovujú inak.
(3) Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov orgánu, ak tieto stanovy neustanovujú inak.
(4) Funkcionári združenia sú volení tajným hlasovaním.
(5) Funkčné obdobie volených orgánov združenia je dva rok, ak tieto stanovy neustanovujú inak.
(6) Na odvolanie voleného funkcionára je potrebný súhlas dvojtretinovej väčšiny všetkých členov orgánu.
(7) Členom orgánu združenia môže byť iba člen združenia, okrem členstva v komisiách KDMS.
(8) Ďalšie vzájomné vzťahy a právomoci orgánov KDMS upravuje Rokovací a organizačný poriadok, ktorý schvaľuje Rada.
(9) Stanovy nadobúdajú platnosť a účinnosť dňom schválenia.
Stanovy nadobudli platnosť 21.11.1993 schválením na Sneme v Bratislave, zmeny stanov 24.4.1999 schválením na Sneme v Ružomberku.
Zmeny stanov KDMS nadobudli účinnosť 7.10.2000 schválením na Sneme v Poprade.
Zmena stanov bola schválená 5.11.2005 na Sneme KDMS v Trenčíne. Nadobudnutím účinnosti týchto stanov sa pôvodné stanovy registrované Ministerstvom vnútra SR pod č. VVS/1-900/90-2430-7 dňa 2.11.2000 v znení neskorších zmien a doplnkov rušia.
Zmeny stanov nadobudli účinnosť 15.12.2007 schválením na Sneme v Martine.
—————
clenstvo združenia
Členstvo združenia
(1) Vznik a zánik členstva
a) Členom KDMS sa môže stať každý mladý človek po dovŕšení 15 rokov, ktorý súhlasí so stanovami združenia. Účasť mladších ako 15 rokov na činnosti KDMS sa nevylučuje. Členstvo v združení je dobrovoľné, vzniká registráciou v klube a zaplatením členského príspevku v klube za kalendárny rok. Výšku členského príspevku určuje Republiková rada KDMS. Dokladom o registrácii je registračná karta. Členovi vystaví registračnú kartu príslušný okresný predseda na žiadosť klubu. Člen KDMS môže byť členom len v jednom klube. Členom KDMS sa nemôže stať člen inej slovenskej mládežnícko-politickej organizácie.
b) Členstvo v KDMS môže mať aj kolektívnu formu.
c) Ak nie je v okrese dostatočný počet členov na založenie klubu, zaregistrujú sa u krajského predsedu.
d) Členstvo zaniká písomným oznámením člena o ukončení členstva v klube, v ktorom je registrovaný alebo opätovným nezaregistrovaním sa a nezaplatením členského príspevku za kalendárny rok najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka. Členstvo zaniká aj rozhodnutím väčšiny členov klubu v prípade, že konanie člena je v rozpore s cieľmi alebo stanovami združenia. Členstvo v združení zaniká vylúčením, ak je činnosť člena v príkrom rozpore s cieľmi a stanovami združenia. Členstvo v KDMS zaniká vznikom členstva v inej slovenskej mládežnícko-politickej organizácii. Vylúčiť zo združenia môže Snem KDMS (ďalej len Snem), Republiková rad KDMS (ďalej len Republiková rada) alebo Predsedníctvo KDMS (ďalej len Predsedníctvo) na návrh Kontrolnej a revíznej komisie KDMS (ďalej len Kontrolná a revízna komisia). Predsedníctvo KDMS môže pozastaviť členstvo v KDMS členovi, ktorý je obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu.
(2) Práva a povinnosti člena KDMS
Člen združenia má právo byť informovaný o činnosti združenia a zúčastňovať sa na nej, má právo slobodne vyslovovať svoj názor na činnosť združenia i jeho predstaviteľov, má právo voliť a byť volený do orgánov KDMS. Právo byť volený do orgánov združenia majú členovia, ktorí dovŕšili 18 rokov a nepresiahli 35 rokov. Člen združenia je povinný konať v zmysle stanov a riadiť sa cieľmi združenia.
(3) Člen klubu sa registruje u predsedu klubu na Registračnú listinu KDMS. Podkladom na registráciu klubu je zápisnica z ustanovujúcej schôdze. Licenciu novému klubu KDMS vydáva generálny sekretár po konzultácii s okresnou radou, prípadne krajskou radou, prípadne Predsedníctvom.
—————
principi zdruzenia
I. Kresťanský princíp
Veríme, že kresťanstvo každého jedného je výnimočným individuálnym zážitkom, vnútornou skúsenosťou v spojení s Bohom, rozdielnou podľa viery a vôle. Je slobodou, ktorá je postavená na láske, nádeji a poznaní. Kresťanstvu je vlastná tolerancia, zodpovednosť za seba a ostatných a solidarita so slabšími. Zároveň univerzalizmus a otvorenosť, kvôli ktorým je táto myšlienka prístupnou platformou pre všetkých hľadajúcich. Preto chápanie pojmu kresťanstvo pre nás neznamená iba príslušnosť ku sociálnej skupine kresťanov, ale k ich skupinovému záujmu, ale predovšetkým duchovné spoločenstvo. Z tohto dôvodu podporujeme všetky snahy na poli spoločenskom, ktoré smerujú k faktickému napĺňaniu kresťanských zásad a odmietame tie, ktoré smerujú k zneužívaniu značky “kresťanstvo“ na rozdeľovanie ľudí.
Vďaka tomu, že tieto myšlienky boli rozhodujúcimi pri zrode a formovaní sa modernej európskej civilizácie, stali sa nemennou súčasťou aj dnešných spoločenských a mravných noriem. Ako také sa ich v plnej miere zaväzujeme rešpektovať a považujeme ich za jedno z východísk pre novodobú slovenskú spoločnosť.
II. Národný princíp
Pojem národ si vážime ako významnú hodnotu, vlastnú mnohým členom daného národného spoločenstva. Je žijúcim ľudským organizmom, vzácnym kultúrnym prostredím, nositeľom historického dedičstva a tradícií. Vnútorná príslušnosť k národu by teda mala byť dobrým motivačným a integračným činiteľom pre celú spoločnosť a zároveň zdrojom sily a istoty pre jednotlivca. Chápanie národa ako pojmu sa však nesmie stať modlou, ktorej by sme sa mali klaňať, ani kladným mýtom, v mene ktorého by sme ospravedlňovali robenie rozdielov medzi ľuďmi, nadraďovanie nad iných, alebo ich ponižovanie. Je našou povinnosťou poučiť sa z omylov, ktoré dodnes zapríčiňujú krvavé konflikty medzi národmi.
Tak ako európska civilizácia rástla a dozrievala v priebehu stáročí, súčasne s týmto vývojom prebiehal proces vzniku a formovania sa mnohých národov, ktoré sú dnes príčinou neobyčajnej kultúrnej rozmanitosti nášho kontinentu. V tomto zložitom procese rástol a dospieval i náš národ a ako taký je plne oprávnený otvorene sa ku tejto civilizácii hlásiť.
Cítime záväzok nadviazať na všetky dobré snaženia našich predkov, ktorými prispeli do pokladnice európskej kultúry a sme pripravení odovzdať tento odkaz generácii nasledujúcej.
III. Občiansky princíp
Plnohodnotný, slobodný a rovnoprávny občan je pre slovenskú spoločnosť novým významným prvkom. Ale práve cez neho vedie cesta ku vytvoreniu slobodnej občianskej spoločnosti. A táto spoločnosť sa stáva predpokladom slobody a suverenity samotného štátu. Domnievame sa, že moderný štát je produktom práve občianskej spoločnosti. A táto spoločnosť, tak ako ju chápeme, je zväzkom slobodných a uvedomelých jednotlivcov – občanov, rešpektujúcich sa navzájom vo svojich právach a povinnostiach, schopných zdravého, racionálneho úsudku, nielen vo svojich vlastných veciach, ale aj v otázkach správy spoločných záležitostí, vo veciach verejných. Vybudovanie občianskej spoločnosti je vybudovaním pevných pilierov demokracie a právneho štátu, hodnôt, ktoré sú integrálnou súčasťou európskeho dedičstva a nevyhnutnou podmienkou pre nerušený rozvoj spoločnosti.
—————
Preambula
My, mladí ľudia združení v Kresťanskodemokratickej mládeži Slovenska chceme aktívne vstupovať do správy vecí verejných v našej krajine a prispievať ku jej všeobecnému rozvoju v európskom i celosvetovom rámci. Za základ a východisko tohto snaženia pokladáme harmonický súlad troch princípov: kresťanského, národného a občianskeho.
—————